Nedostatok slnečného žiarenia a s tým spojená nízka hladina vitamínu D3 sú sprievodnými znakmi väčšiny ochorení. Podľa posledných štúdií 59% populácie má nedostatok vitamínu D a asi 25% má extrémne nízku úroveň vitamínu D. Mnoho výskumov potvrdilo, že abnormálne úrovne vitamínu D sú späté s celým spektrom ochorení, vrátane rakoviny, osteoporózy, cukrovky, kardiovaskulárnych a autoimunitných ochorení. Existuje tiež jasné spojenie medzi nedostatkom vitamínu D a uloženým telesným tukom: slnečné žiarenie podporuje stratu telesného tuku, pričom práve vitamín D je tým hormonálnym mechanizmom, ktorý súvisí s úbytkom tuku.

Vitamín D hrá kľúčovú úlohu pre zdravie, je totiž prepojený s množstvom regulačných procesov v bunkách tela. Preto zvýšené riziko ochorení nastáva najmä v obdobiach s obmedzeným slnečným svitom (jeseň, zima a skorá jar). Vitamín D aktivuje imunitný systém tak, že vyzbrojí T-bunky do boja proti infekcii. S vitamínom D v krvnom riečisku tieto bunky začnú vyhľadávať votrelcov, ktorých zničia a vylúčia z tela. Pokiaľ sa dostanete do styku s chrípkou v stave nedostatku vitamínu D, váš imunitný systém je proti sezónnej chrípke bezbranný. Preto najčastejšie ochorejú ľudia, ktorí pracujú stále pod strechou a žijú v chronickom nedostatku vitamínu D.

Vedci vedia už dlho, že vitamín D je dôležitý aj pre absorpciu vápnika. Vitamín D napomáha vápnik vstrebať, uchovať aj využiť: Pomáha ukľudniť nervy, znížiť citlivosť na bolesť, predchádza krehnutiu kostí, napomáha hojiť zlomeniny, znižuje výskyt krivice, zubného kazu, pôsobí ako prevencia rakoviny, roztrúsenej sklerózy, ochorenia ľadvín, degeneratívnych ochorení. Z nedostatku vitamínu D krehnú kosti, ľahko sa lámu a pacienti mávajú v nich často bolesti, ktoré mylne pripisujú reumatizmu. Návaly tepla u žien, nočné potenie, kŕče v nohách, dráždivosť, nervozita a duševné depresie sú mylne považované za známky prechodu. V skutočnosti sú dôsledkom nedostatku vitamínu D a vápnika, ktorých potreba je v období prechodu zvýšená.

Najdôležitejšie formy vitamínu D sú: vitamín D2 (ergokalciferol) – netvorí sa v ľudskom organizme a má rastlinný pôvod, vitamín D3 (cholekalciferol) – vzniká v koži účinkom UV žiarenia a jeho ďalším zdrojom sú potraviny živočíšneho pôvodu (najmä ryby, rybí olej a vajcia). V tele je najviac zastúpený vitamín D3 - vyše 90% z celkového množstva vitamínu D. Najlepším zdrojom vitamínu D je priame slnečné žiarenie. Odporúča sa stráviť každý deň vonku minimálne 30 minút s odhalenými časťami tela (v lete aj dlhšie). Vitamín D vzniká slnením v mastnote na koži, ale len vtedy, keď sme sa pred opaľovaním ani po opaľovaní neumývali a tým nezmyli kožný maz. Pri opaľovaní vytvorený vitamín D sa postupne cez kožu vstrebáva do tela.

V minulosti bolo odporúčané denné dávkovanie vitamínu D3 nižšie. Optimálna dávka vitamínu D3 sa podľa výskumu pre dospelých pohybuje medzi 2000 až 5 000 jednotiek IU denne. Dávke 2000 IU zodpovedá asi 50 μg vitamínu D3. Za bezpečnú dávku sa považuje ešte 10000 IU denne. V prípade správneho užívania sa užívaním výživových doplnkov s vitamínom D3 nedá predávkovať: organizmus jednoducho nadbytočné dávky vitamínu D3 do čreva nevstrebe.

Spolu s vitamínom D3 vo výživových doplnkoch je potrebné užívať aj vitamín K2. Vitamín D3 zabezpečí vstrebávanie vápnika z čreva do krvi a úlohou vitamínu K2 je jeho nasmerovanie do kostí a zubov. Ak máme niekde v cievach nejaký zápal, kde by sa vápnik mohol zachytiť a mal tendenciu usadzovať sa, práve vitamín K2 ho nasmeruje tým správnym smerom – do kostí a zubov. Vitamín K2 dokáže vyplavovať tukové a vápenaté usadeniny z ciev, a tak priamo pôsobí aj na zníženie rizika srdcovo-cievnych chorôb. Vitamíny D3 a K2 prijímame ráno s jedlom. Sú totiž rozpustné v tukoch, lepšie sa zužitkujú s jedlom.